Vyhľadávanie

Zohorský hlas

Fotogaléria


História

  • Chotár obce bol nepretržite osídlený už od staršej doby bronzovej, v písomnostiach sa spomína eneolit - sídlo s kanelovanou keramikou. Počas archeologických výskumov boli objavené mnohé vzácne pamiatky a dôkazy o jej osídlení ako napríklad sídlisko a hrob zo strednej doby bronzovej, pohrebisko velatickej kultúry a mladšej doby bronzovej, kostrové broby z doby rímskej a z doby sťahovania národov, slovanské sídlisko a pohrebisko z doby Veľkomoravskej ríše.

  • Snáď najznámejší sa Zohor stal vďaka nálezom bohatých kniežacích germánskych hrobov. Spolu so spálenými kostičkami zosnulých sa v hroboch našli vzácne bronzové a sklenené nádoby, vyrobené v antických dielňach a luxusné šperky. Zlatý, špirálovite stočený náramok, pochádzajúci z jedného z hrobov je považovaný za vôbec najdrahocennejší klenot, aký z doby rímskej zo Slovenska poznáme (uložený je na Bratislavskom hrade).

  • Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1314, kedy ju Karol I. Róbert daroval rytierovi de Telesprun za služby v tom čase pod názvom Sahur.

  • V polovici 16. storočia ju dosídlili chorvátski osadníci, v tom čase patrila pajštúnskemu panstvu.

  • Dnešné pomenovanie obce Zohor sa uvádza od roku 1466.

  • Prvá pečať obce je z roku 1827. Je na nej zobrazený sv. Juraj a nápis "Osadi Zohor" Pečať z roku 1847 má kôš so zeleninou a maďarský nápis.

  • V 18. storočí sa obyvatelia zaoberali pestovaním a predajom konope (Uhorsko, Morava, Rakúsko). Niektorí výrobou brezových metiel a rybolovom ako zdrojom obživy. Od 19. storočia začali pestovať zeleninu, najmä známu cibuľu (podľa nej sa Zohoranom dodnes hovorí "cibulári") a začalo sa čulé obchodovanie nielen v Bratislave, ale i vo Viedni. Pestovanie zeleniny sa v obci zachovalo dodnes.

  • V roku 1828 mala obec 220 domov a 1593 obyvateľov.

  • V roku 1831 zúrila v obci cholera. Za 6 týždňov zomrelo 232 osôb. Pochovaní boli na zvláštnom cintoríne, na ktorom v roku 1832 dala občianka Magdaléna Ščepánková vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Rozálii, z vďačnosti za ustúpenie epidémie.

  • V roku 1881 zachvátil obec požiar, pri ktorom veľká časť vyhorela. Podobná udalosť sa zopakovala v roku 1882.

  • Podľa kanonických vizitácií bola fara založená už v roku 1397. V roku 1634 tu pôsobil ako kňaz Gašpar Jesenský - Jessenius absolvent Pázmanea, ktorý venoval pozornosť cirkevnému spevu. V roku 1848 to bol Alexander Mednyanský, neskôr známy ako veľký cestovateľ. Od roku 1849 do roku 1868 vo farnosti pôsobil Ipolyi Stummer Arnold, ktorý bol neskôr Banskobystrický a Veľkovaradínsky biskup.

  • Škola jestvovala už v roku 1687. Najprv vyučoval jednoduchý občan, od roku 1702 riadni učitelia. Pozoruhodné je pôsobenie významného pedagóga, neskôr riaditeľa Učiteľského ústavu v Trnave - Jozefa Zellingera, ktorý bol autorom prvého slovensko - maďarského šlabikára. Do obce ho pozval v roku 1850 farár Ipolyi Stummer Arnold.

  • V roku 1934 bola dobudovaná jednoposchodová budova školy, postavená z veľkej časti zo zbierok občanov. Školu vysvätil 2. 9. 1934 Andrej Hlinka. Bola to už druhá jeho návšteva obce. Prvýkrát prišiel 18. 9. 1922, aby posvätil zástavu miestnej skupine Slovenského Orla. Spolu s ním sa posviacky zúčastnil aj Ferdiš Juriga.

  • V roku 1927 bolo prvé premietanie kina.

  • Obecná knižnica bola založená v roku 1929.

  • 27. 10. 1891 je obec začlenená do svetovej železničnej dopravy trasou západoslovenskej transverzály - Devínska Nová Ves - Zohor - Kúty - Břeclav.

  • 25. 1. 1931 - zasvietilo v obci prvýkrát elektrické svetlo.

  • 14. 4. 1768 - vstúpil v platnosť "Urbár" podpisom grófa Pálffyho a urbármi Zohora.

  • V roku 1961 mala obec 3412 obyvateľov.

  • V roku 1982 sa Zohor stal strediskovou obcou.


Dejiny Zohora v skratke

  • Najstaršia písomná správa o našej obci je z roku 1314 a spomína sa pod názvom Sahur, ako rybárska osada. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 sa uvádza dnešné pomenovanie - Zohor.

  • Zohorská rímsko-katolícka fara bola v Zohore založená v roku 1397.

  • Prvá pečať obce je z roku 1827. Je na nej zobrazený sv. Juraj a nápis "Osadi Zohor".

  • Pečať z roku 1847 má na sebe vyobrazený kôš so zeleninou a maďarský nápis. V cirkevnom znaku je sv. Margita.

  • Najstarším domom v Zohore je rímsko-katolícka fara, ktorá bola postavená v neurčitej dobe, ale kniha matriky z roku 1654 dokazuje, že v tomto roku už bola postavená, zároveň môžeme považovať túto knihu matriky za najstaršiu knihu v obci. Mohli byť aj staršie knihy, ale podľa matriky z roku 1702-1727, ktorá je podstatne obhorelá,  na fare vznikol požiar a tak sa staršie knihy nazachránili. Starý sedliacky dom v Zohore je Machurovskký z roku 1705.

  • Škola v Zohore jestvovala už v roku 1687 a vyučoval len jednoduchý občan Jakub Veselič . Riadni učitelia začali učiť v roku 1702 a bol to učiteľ Ján Simonides, v roku 1714 Ján Lagovský, v roku 1731 Juraj Augustiny, v roku 1755 Ján Medardus Blažíček, ktorý bol aj notárom, v roku 1782 Jozef Schodl - Rakuš.

  • V roku 1722 bola škola umiestnená v obyčajnom dome zo surovej tehly.

  • V roku 1865 bol notársky byt a kancelária prestavaná na dvojtriednu školu.

  • 11.9.1933 sa začali kopať základy školy. Architektom a staviteľom bol Martin Plačko z Bratislavy.

  • 24.9.1933 bola posviacka základného kameňa a do prahu portálu v betónovej dutine bola uložená a do pergamenu zabalená v sklenici a plechovej krabici uzavretá pamätná listina, ktorú osnoval V. Schwacho správca školy, ktorý nastúpil na toto miesto po Jozefovi Kišonovi a mal najväčšiu zásluhu pri spolupráci a vybudovaní rímsko-katolíckej školy. Zomrel po desiatich rokoch a je pochovaný na Obecnom cintoríne v Zohore.

  • Podľa kroniky sa obec dožadovala vyššej školy ako rímsko-katolícka ľudová. Občania dávali deti do meštianskej školy v okolí. Štát chcel vyhovieť, no obec by musela časť nákladov kryť. Pre neprezieravosť a predpojatosť malej časti tehdajšieho obecného zastupiteľstva bola stavba zrušená. Zohorania doplatili aj v neskoršom čase na toto hlasovanie tým, že v Lozorne bola zriadená obvodná meštianska škola a Zohor bol do nej pričlenený a musel platiť finančné čiastky do ich obvodu. Po vzniku Slovenského štátu ministerstvo školstva a národnej osvety povolilo k začiatku školského roku 1942/43 zriadenie meštianskej školy s podmienkou, že sa obec postará o provizórne umiestnenie a do dvoch rokov prikročí k stavbe novej budovy. Riaditeľom meštianskej školy sa v roku 1942 stal Jozef Lovasík - odborný učiteľ z Račištorfa.

  • V roku 1934 bola postavená nová 6-triedna moderná škola, ktorú prišiel posvätiť Andrej Hlinka, poslanec a vodca slovenskej ľudovej strany a privítal ho starosta obce, ktorým bol v tej dobe Karol Zettel.

  • 14.4.1768 bol založený "Urbár" t.z. urbárske právo obce Zohor, zachovalý je originál tohto spisu a má 17 strán, tlačený je v švabachu a je uložený v Štátnom archíve v Bratislave.

  • V roku 1848 bol v Zohore farárom Baron Caesar Mednyanszky a po ňom v roku 1950 prebral našu farnosť farár Ipolyi Štumer Arnold, ktorý bol neskôr biskupom banskobystrickým, a aj veľkovaradinským. Pozval do našej obce významného pedagóga a učiteľa, neskôr riaditeľa učiteľského ústavu v Trnave Jozefa Zelligera.

  • V rokoch 1881 a 1882 hrozila Zohoru dvakrát záhuba veľkým požiarom.

  • 27.10.1860 bol spravený projekt železničnej stanice.

  • 15.11.1911 začala premávať lokajka na trase Zohor - Plavecký Mikuláš.

  • 9.12.1911 začala premávať lokajka na trase Zohor - Záhorská Ves.

  • 11.9.1922 sa po 10 rokoch v Zohore konala birmovka.

  • 18.9.1922 bola posviacka orlovského prápora, ktorej sa zúčastnil aj dp. Hlinka.

  • V roku 1923 bol prvý pokus o založenie poľovníckeho združenia "Havran", ktoré založili zámožní jedinci. V roku 1946 bola znovu založená nová spoločnosť, ktorú tvorili roľníci a robotníci, ale ani tá nevydržala a v roku 1960 bola založená spoločnosť podľa nového zákona a na začiatku mala iba 5 členov a predsedom bol Ondrej Vachálek. Táto spoločnosť pracuje v Zohore dodnes.

  • V roku 1923 sa stáva železničná stanica dôležitou križovatkou s dosť veľkým počtom zamestnancov, ktorí založili miestnu skupinu "Únia železničných zamestnancov" a jej členovia sa stali prvými priekopníkmi robotníckeho hnutia.

  • V máji 1924 na Turice bol posvätený a odhalený pomník padlých hrdinov v svetovej vojne na podnet Jednoty katolíckych žien, pomník s 88 menami stojí pred kostolom.

  • V marci 1925 sa konal v Zohore prvý zohorský jarmok.

  • 15.12.1925 bola daná do prevádzky nová moderná železničná staničná budova a previedla sa rekonštrukcia koľajišťa.

  • 26.5.1927 birmovku celebroval najdôst. p. Dr. Pavel Jantausch apoštol adm. v Trnave.

  • V septembri 1927 odchádza doterajší správca školy Jozef Kišon, otec našej opernej speváčky Márie Kišonovej - Hubovej, zo svojho úradu. Na jeho miesto bol zvolený Viliam Schwacho.

  • V roku 1927 sa začalo premietanie filmov v našej obci. Majiteľom aparatúry bola telocvič. jednota "Sokol" a filmy sa premietali v miestnosti novopostavenej sokolovne, ktorej majiteľom bol Matej Mifkovič. Technické zariadenie bolo poháňané benzínovým motorom. V roku 1932 sa premietal prvý zvukový film "Zlomené krídlo" poľskej produkcie. Do roku 1945 bolo kino v súkromných rukách. Od tohto roku bolo znárodnené.

 

Ďalšie podrobnejšie informácie o histórii našej obce nájdete v sekcii Kronika.

Vytvoril / Designed by Data Online
preload obrazku navigacie preload obrazku navigacie preload obrazku navigacie preload obrazku navigacie