Najstaršie záznamy Prečítať

V starých dobách žil jeden rybár, ktorý býval v trstenej chalupe. Mal jednu záhradu, v ktorej pestoval zeleninu. Zeleninu predával v Bratislave (Prešporku). Okolo trstenej chalupy vznikla neskôr obec, menom Trstená. Z tohoto mena je odvodené terajšie meno obce. Trstie-šavorina-šavor-šachor-Zohor.
Iná mienka: V pôvodnej obci Trstenej sa usadili kolonisti, ktorých vodca bol zahradníkom, menom Zohor. Po ňom dostala meno aj obec.
Mnohí tvrdia, že meno obce vzniklo zo slova Záhorie-Záhor-Zohor.

Stáleho charakteristického znaku obec nemá. Na pečatiach starých listín nájdeme tieto znaky:
Pečať z r.1827 má obraz sv.Juraja s nadpisom slovenským "Osadi Zohor".
Na pečati z r.1847 vidíme kôš so zeleninou, okolo nadpis, na podiv maďarský "Zohor Helség pecsétje".
Cirkevný znak obce je obraz sv.Margity.

Podľa záznamov na r.kat.fare, Turci boli v obci v r.1663 od apríla do septembra a obec vypálili. Z tejto doby je aj nasledujúca povesť: Keď prišli do Zohoru Turci, ľudia zutekali do Bahna (dnes Kukla, čiastka chotára) za kostolom, kde boli rozsiahle lesy. V lesoch sa skrývali najmä ženy. Nosili so sebou lávky, ktoré si prehodili cez močiare, aby nezapadli. Turci sa k nim dostať nemohli, preto priblížiac sa ku kraju lesa, lstivo na ne volali po slovensky: "Marino, Katrína poďte dom, už Turci - psohlavci išli preč!" Ktoré ženy vyšli, tie pochytali a zabili. Rechtorova slúžka nechcela prezradiť, kde sa ľudia skrývajú, preto ju priviazali koňovi na "ocas" a tak vláčili po dedine, pokiaľ ju neroztrhali.

O Napoleonovi sa zachovala len nepatrná povesť. Napoleon vraj zapichol do zeme šablu a povedal, že jeden pán je na nebi, jeden musí byť aj na zemi. On bol tým pánom ale nepriatelia ho premohli.

Veľký hlad bol v r.1842 a 1867, keď pomrzlo všetko obilie. Cholera vypukla v r.1831 a za 6 týždňov zomrelo 232 osôb. Ľudia sa skrývali po poliach a potravu si nosili so sebou. V menšom merítku vypukla cholera v r.1866, kedy zomrelo 82 osôb.

Na dobu poddanstva sa starí ľudia ešte pamätajú. Na desiatky, deviatky, na robotu, na tresty, palicovanie, dereš, klady.
Rychtár usporiadaval všetky súdne spory. Dereš bol u rychtára. Natiahli naň tých, ktorí nechceli pracovať na panskom. Klada bola pred rychtárom t.j. pred jeho domom. Na robotu chodili ľudia do Stupavy, kde pracovali v medených hámroch. Rychtárska palica a truhlica sa zachovali a sú u rychtára obce.
Za doby poddanstva boli lapačky. Prišli do dediny vojaci, zavolali mládencov do krčmy a ponúkali im piť. Ktorý mládenec pil, tomu dali na hlavu vojenskú čapicu - bol vojakom. Ochránil sa len tak, keď sa skryl v zemanskom dome, tam mu nemohli ublížiť. Zemanských domov bolo viac - dnes jestvujú už len dva, dom Martina Cabadaja čís.36 a dom Štefana Vachálka čís.178.

Najstarším domom v obci je bezpochyby r.kat.fara. V canonických visitatiach je zaznačené, že je postavená v neistej, neurčitej dobe. Pred r.1654 už jestvovala, dokazuje to kniha matriky z tohoto roku. Z tejto knihy sa dozvedáme, že obec Láb a Lozorno boli filiálkami Zohoru. Farárom v tomto roku bol Juraj Jankovič. Kniha matriky z r.1654 môže sa považovať za najstaršiu knihu v obci. Mohli byť aj staršie knihy, lebo matrika z r.1702-1727 je obhorená, z čoho sa dá usúdiť, že na fare zúril požiar, takže jestvujúce knihy boli len zachránené.

Starý sedliacky dom je Machurovský z r.1705.

Významnejší farári v obci:
V r.1848 bol farárom Baron Caesar Mednyanszky. Vstúpil do maďarského revolučného vojska ako poľný kurát. Pochodil všetkých päť dielov sveta, v Austrálii bol na ruke ranený a bola mu v Melborne amputovaná. Zomrel vo Francúzsku, v kúpeloch, otravou.
V r.1850 bol farárom Ipolyi Štummer Arnold, ktorý bol neskôr biskupom banskobystrickým, poťažne veľkovaradinským. On pozval do obce významného pedagóga učiteľa, potom riaditeľa učiteľského ústavu v Trnave, Jozefa Zelligera.

V r.1687 už jestvovala, ale vyučoval len jednoduchý občan Jakub Veselič.
Riadni učitelia: V r.1702 Ján Simonides, v r.1714 Ján Lagovský, v r.1731 Juraj Augustiny, v r.1755 Ján Medardus Blažíček bol súčasne aj notárom, v r.1782 Jozef Schödl, Rakúšan.

V r.1722 bola škola umiestnená v domku zo surovej tehly postaveného pod č.247. V r.1865 z notárskeho bytu a kancelárie postavili, lepšie povedané, prestavili školu dvojtriednu s bytom pre organistu - učiteľa a podučiteľa. Táto budova bola zbúraná dňa 2.júla 1934 a pred ňu je postavená nová, 6 triedna, moderná škola v r.1934. Dve učebne sú postavené na terajšom školskom dvore v r.1907.

Rim.kat.kostol je novšieho pôvodu. Stavaný je v slohu románskom, v r.1898. Zo starého kostola sa zachoval len oltár sv.Anny, ktorý je umeleckou pamiatkou.

Kapličku sv.Rozálie dala postaviť Magdalena Štepánková v r.1832, na pamiatku veľkej cholery, ktorá zúrila v r.1831. Okolo nej je cholerový cintorín, uprostred cintorína je veľký kamenný kríž.

Kaplička sv.Jána Nepomuckého je novšieho pôvodu.

Kríž pri stupavskej ceste so sochou P.Marie pod nohami Krista Pána (južne od Zohoru), dal postaviť Ondrej Sedlák v r.1823. Podľa povesti istému formanovi sa pri kríži zastavili voly a nechceli ďalej ťahať. Forman začal zlorečiť a vo veľkom hneve zaťal sekerou do boka Krista, ktorému sa pustila z boka krv. Jazva je dosiať viditeľná. P.Maria, ktorá do tej doby hľadela smerom priamym, zodvihla hlavu a od toho času hľadí hore na Krista Pána. Forman onemel a nikdy viac nehovoril.

Pozoruhodná je socha sv.Floriana z r.1737. Je asi najstaršou, ale najkrajšou sochou v obci a má umeleckú cenu. Škoda, že sochár je neznámy.

Socha Sedmibolest.P.Marie na námestí pred kostolom je postavená v r.1817. Na tomto námestí je mnoho sôch, taktiež staré lipy, ktoré údajne dal sadiť stupavský gróf Károlyi v neznámej dobe.